Pohľad do histórie esenciálnych olejov
Esenciálne oleje sa v priebehu ľudskej histórie používali mnohými rôznymi spôsobmi. Egypťania boli jedni z prvých, ktorí ich aplikovali v lekárskej praxi, pri skrášľovacích procedúrach, pri príprave jedál a pri náboženských obradoch. V tejto dobe sa obzvlášť cenili oleje ako kadidlo, santal, myrha a škorica, ktoré boli významným artiklom karavanových obchodníkov a často sa vymieňali za zlato.
Od Egypťanov si ich umenie vypožičali Gréci, ktorí oleja používali na terapeutické masáže a v aromaterapii. Tiež Rimania užívali aromatické oleje pre zdravie a pri osobnej hygiene. Pod vplyvom Grékov a Rimanov, ale aj čínskej medicíny a ájurvédského lekárstva, začali Peržania zdokonaľovať metódy extrakcie esenciálnych olejov. V Európe boli esenciálne oleje populárne v stredoveku, zvlášť pre svoje antibakteriálne účinky a vonné kvality.
Ku znovuobjaveniu liečivých vlastností esenciálnych olejov došlo v roku 1937, kedy si francúzsky chemik Rene-Maurice Gattefosse vyliečil čistým levanduľovým olejom ťažké popáleniny. Jeho francúzsky súčasník, Dr Jean Valnet, úspešne ošetroval vojakov zranených v II. svetovej vojne. Dr.Valnet sa neskôr stal popredným svetovým odborníkom v rozvíjaní aromaterapeutických postupov. V dnešnej dobe sa skúmaním esenciálnych olejov zaoberajú vedci aj lekári a vďaka ich štúdiám sa vedomosti o význame a účinkoch terapeutických esenciálnych olejov rýchlo rozvíjajú.